Mosty

Mosty

„Mosty“ vo svojej podstate predstavujú prepojenie penitenciárnej a postpenitenciárnej oblasti s cieľom zefektívniť resocializáciu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Hlavnou víziou programu „Mosty“ je vybudovanie spolupráce v rámci národného projektu „Šanca na návrat“ s relevantnými subjektami z verejného, súkromného aj tretieho sektora, ktorých prínosom má byť začlenenie sociálne znevýhodnených osôb – odsúdených.

Kooperácia relevantných subjektov prostredníctvom národného projektu „Šanca na návrat“ začne s odsúdeným ešte počas výkonu trestu odňatia slobody vo výstupných oddieloch a následne sa „premostí“ do bežného života po prepustení a umožní prepustenému odsúdenému napr. získať pracovné skúsenosti, rozvíjať svoje zručnosti, bojovať so závislosťou, obnoviť sociálne väzby, integrovať sa v komunite a pod.

Intervencie v penitenciárnej oblasti

Intervencie v penitenciárnej oblasti sú len prvým krokom resocializácie jednotlivca, ktorý porušil spoločenské normy. Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza až následne v podobe postpenitenciárnej starostlivosti predstavujúcej starostlivosť o odsúdených, ktorí opustili ÚVTOS alebo ÚVV. Status odsúdeného sa mení na prepusteného a rovnako sa menia aj jeho potreby a potreby jeho rodiny.

V praktickej rovine to znamená, že prepustený „nezmizne“ zo systému, ale inštitucionálne plynule prejde zo systému penitenciárnej starostlivosti (vykonávanej v ústave výkonu trestu odňatia slobody) do systému postpenitenciárnej starostlivosti (vykonávanej sociálnou kuratelou a taktiež v určitom rozsahu aj mimovládnymi organizáciami a samosprávou) tzv. „premostením“. Organizácie poskytujúce služby v tejto sfére zabezpečujú iba parciálnu časť pomoci. Pre efektívne riešenie problémov prepusteným je nevyhnutná koordinovaná pomoc, ktorá žiaľ vo významnej miere absentuje.

Zásadný problém vidíme v prepojení penitenciárnej a postpenitenciárnej oblasti, nakoľko ich úspešnosť vo veľkej miere závisí od ochoty a záujmu odsúdeného ako plnoletej fyzickej osoby spolupracovať.

Napr. sociálna kuratela pre plnoletú fyzickú osobu sa vykonáva na základe dobrovoľnosti klienta, čo môže znamenať jeden zo zásadných problémov prepojenia. Preto je nevyhnutné vykonať jej prípravnú fázu, ktorá sa uskutočňuje v ÚVTOS a z pohľadu cieľov projektu ŠNN je primárnou časťou postpenitenciárnej oblasti. Každý odsúdený, ktorý má záujem riešiť svoj sociálny problém, začína proces jeho riešenia už počas VTOS cez sociálneho pracovníka pracujúceho priamo v príslušnom ÚVTOS. Pokiaľ nemá záujem a nemá vnútornú motiváciu pre využívanie potenciálnej sociálnej pomoci a podpory z vonkajšieho prostredia počas priebehu VTOS, po jeho ukončení a prepustení z VTOS je veľmi malá pravdepodobnosť, že ju neskôr sám vyhľadá.

Prepojenie politiky penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti v kontexte projektu ŠNN a jeho cieľov je nasmerované na:

– Vytváranie a realizáciu resocializačných a výchovných vzdelávacích programov (RaVVP) v rámci výkonu trestu odňatia slobody tak, aby tvorili základňu pre uľahčenie adaptácie odsúdeného po prepustení a zároveň umožňovali kontinuálne pokračovanie vzdelávacími programami v rámci postpenitenciárnej starostlivosti. RaVVP sú zamerané na témy, ktoré sú v páchaní trestnej činnosti kľúčovými rizikovými faktormi (napr. látkové a nelátkové závislosti, zamestnanosť, rodina a vzťahy odsúdeného a pod.). Pre zabezpečenie kontinuity a kvality RaVVP sa očakáva vo významnej miere spolupráca so subjektami (podrobnejšie v „Sociálne programy – Akreditačný mechanizmus“), ktoré pôsobia v postpenitenciárnej starostlivosti (napríklad orgány štátnej správy, obce, VÚC alebo mimovládne a vzdelávacie organizácie a pod.).

– Zaradenie sociálneho kurátora – metodika do pracovného tímu vo výstupných oddieloch v ÚVTOS zaradených do projektu ŠNN. Jeho úlohou je premostenie oboch typov starostlivosti na základe úzkej spolupráce so sociálnymi kurátormi z Odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVR či odborníkmi z iných inštitúcií alebo MVO.

– Vytvorenie procesnej mapy a ďalších samostatných prvkov, ako napr. „Individuálneho akčného plánu sociálneho začlenenia“, vytvorenia resp. zosúladenia nástrojov na meranie rizika recidívy trestnej činnosti a určenie potrieb v rámci penitenciárnej aj postpenitenciárnej starostlivosti, identifikácia podmienok vytvárajúcich kritériá pre mieru zodpovednosti prípadových manažérov ako i odsúdených osôb.

– Dosahovanie užšej integrácie politík a aktivít penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti v SR, často podmienených zreálnením prepojenia z hľadiska možností a prípadných plánov legislatívnych úprav, keďže mosty medzi uvedenými politikami majú ako právne, tak aj praktické súvislosti a dopady.

Mimovládne organizácie

Tretí (mimovládny) sektor predstavuje významnú súčasť spolupráce v rámci projektu, ktorú chceme rozvíjať na všetkých úrovniach. V rámci penitenciárnej starostlivosti plánujeme využiť odborný a praktický potenciál mimovládnych organizácií hlavne v oblasti resocializačných a výchovných vzdelávacích programov, ale napríklad aj pri práci s rodinou odsúdeného, či iných podporných mechanizmov.

V spolupráci s mimovládnymi organizáciami chceme budovať most medzi penitenciárnou a postpenitenciárnou starostlivosťou, teda vytvárať podmienky pre kontinuálny prechod odsúdeného k možnostiam ďalšej efektívnej podpory, ktorú tieto organizácie ponúkajú.

Vychádzame z myšlienky, že komplexnú a efektívnu podporu odsúdenému (resp. prepustenému) a jeho blízkemu okoliu zabezpečíme hlavne aktívnou spoluprácou odborníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a mimovládnych organizácií.

Orgány a organizácie štátnej správy a samosprávy

Verejnou mocou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí na troch stupňoch: štát – kraj – obec. Pozostáva z dvoch základných zložiek: štátnej správy a samosprávy.

V spolupráci s orgánmi a organizáciami štátnej správy a samosprávy, ktoré spoluvytvárajú a zabezpečujú v rámci svojich kompetencií systém postpenitenciárnej starostlivosti, máme záujem vytvárať lepšie podmienky pre efektívnejšie zapojenie odsúdeného do procesu resocializácie.

V rámci projektu chceme rozvíjať spoluprácu najmä s:

  • orgánmi štátnej správy – napr. súdmi (probačnou a mediačnou službou) či ÚPSVR
  • organizáciami štátnej správy – napr. Centrom právnej pomoci
  • organizáciami samosprávy – napr. mestami a obcami či
  • organizáciami tzv. záujmovej samosprávy – napr. ZMOS, Inštitútom sociálnej ekonomiky (ISE), Slovenskou komorou exekútorov a pod.

Akademická obec

Pod pojmom akademická obec vo všeobecnosti chápeme zamestnancov a študentov vysokých škôl. Poslanie vysokých škôl ako vrcholných vzdelávacích, vedeckých a umeleckých ustanovizní sa od vzdelávania jednotlivcov a rozvoja vedy, kultúry a zdravia s cieľom prispieť k rozvoju vedomostnej spoločnosti presúva čoraz viac aj k ďalšiemu (celoživotnému) vzdelávaniu vlastných absolventov a odborníkov z praxe či užšiu previazanosť na potreby lokálneho spoločenstva.

V kontexte projektu ŠNN a jeho cieľov je popri vzdelávaní rozhodujúcou devízou vysokých škôl vyplývajúcou z ich poslania pre spoluprácu tvorivé vedecké bádanie a s ním spojený vedecký výskum. Preto sa v rámci prehlbovania procesu prenosu existujúcich odborných poznatkov z oblasti dynamicky sa rozvíjajúcej penitenciárnej starostlivosti a potenciálu jej prepojenia s postpenitenciárnou starostlivosťou realizačný tím zameriava na:

a) vytváranie efektívnych informačných zdrojov medzi ZVJS a akademickou obcou pre plynulý prenos najnovších teoretických poznatkov a trendov z praxe – umožňujúcich skvalitnenie prípravy budúcich odborníkov v oblasti penitenciárnej starostlivosti a ďalšie vzdelávanie odborníkov z praxe a prenos vedeckých poznatkov do praxe,

b) zapojenie odborníkov z akademického prostredia do riešenia výskumných a odborných úloh spojených s realizáciou projektu ŠNN, vrátane tvorby a procesu evaluácie resocializačných, výchovných a vzdelávacích programov formou začlenenia do odborného tímu či inou formou expertnej činnosti,

c) účasť odborníkov z akademickej obce na metodických, teoreticko-vedeckých a popularizačných podujatiach organizovaných v rámci projektu ŠNN.

Späť na “Realizácia” >

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

www.esf.gov.sk