Intervencie v penitenciárnej oblasti

Intervencie v penitenciárnej oblasti

Intervencie v penitenciárnej oblasti sú len prvým krokom resocializácie jednotlivca, ktorý porušil spoločenské normy. Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza až následne v podobe postpenitenciárnej starostlivosti predstavujúcej starostlivosť o odsúdených, ktorí opustili ÚVTOS alebo ÚVV. Status odsúdeného sa mení na prepusteného a rovnako sa menia aj jeho potreby a potreby jeho rodiny.

V praktickej rovine to znamená, že prepustený „nezmizne“ zo systému, ale inštitucionálne plynule prejde zo systému penitenciárnej starostlivosti (vykonávanej v ústave výkonu trestu odňatia slobody) do systému postpenitenciárnej starostlivosti (vykonávanej sociálnou kuratelou a taktiež v určitom rozsahu aj mimovládnymi organizáciami a samosprávou) tzv. „premostením“. Organizácie poskytujúce služby v tejto sfére zabezpečujú iba parciálnu časť pomoci. Pre efektívne riešenie problémov prepusteným je nevyhnutná koordinovaná pomoc, ktorá žiaľ vo významnej miere absentuje.

Zásadný problém vidíme v prepojení penitenciárnej a postpenitenciárnej oblasti, nakoľko ich úspešnosť vo veľkej miere závisí od ochoty a záujmu odsúdeného ako plnoletej fyzickej osoby spolupracovať.

Napr. sociálna kuratela pre plnoletú fyzickú osobu sa vykonáva na základe dobrovoľnosti klienta, čo môže znamenať jeden zo zásadných problémov prepojenia. Preto je nevyhnutné vykonať jej prípravnú fázu, ktorá sa uskutočňuje v ÚVTOS a z pohľadu cieľov projektu ŠNN je primárnou časťou postpenitenciárnej oblasti. Každý odsúdený, ktorý má záujem riešiť svoj sociálny problém, začína proces jeho riešenia už počas VTOS cez sociálneho pracovníka pracujúceho priamo v príslušnom ÚVTOS. Pokiaľ nemá záujem a nemá vnútornú motiváciu pre využívanie potenciálnej sociálnej pomoci a podpory z vonkajšieho prostredia počas priebehu VTOS, po jeho ukončení a prepustení z VTOS je veľmi malá pravdepodobnosť, že ju neskôr sám vyhľadá.

    Prepojenie politiky penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti v kontexte projektu ŠNN a jeho cieľov je nasmerované na:

  • Vytváranie a realizáciu resocializačných a výchovných vzdelávacích programov (RaVVP) v rámci výkonu trestu odňatia slobody tak, aby tvorili základňu pre uľahčenie adaptácie odsúdeného po prepustení a zároveň umožňovali kontinuálne pokračovanie vzdelávacími programami v rámci postpenitenciárnej starostlivosti. RaVVP sú zamerané na témy, ktoré sú v páchaní trestnej činnosti kľúčovými rizikovými faktormi (napr. látkové a nelátkové závislosti, zamestnanosť, rodina a vzťahy odsúdeného a pod.). Pre zabezpečenie kontinuity a kvality RaVVP sa očakáva vo významnej miere spolupráca so subjektami (podrobnejšie v „Sociálne programy – Akreditačný mechanizmus“), ktoré pôsobia v postpenitenciárnej starostlivosti (napríklad orgány štátnej správy, obce, VÚC alebo mimovládne a vzdelávacie organizácie a pod.).

  • Zaradenie sociálneho kurátora – metodika do pracovného tímu vo výstupných oddieloch v ÚVTOS zaradených do projektu ŠNN. Jeho úlohou je premostenie oboch typov starostlivosti na základe úzkej spolupráce so sociálnymi kurátormi z Odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVR či odborníkmi z iných inštitúcií alebo MVO.

  • Vytvorenie procesnej mapy a ďalších samostatných prvkov, ako napr. „Individuálneho akčného plánu sociálneho začlenenia“, vytvorenia resp. zosúladenia nástrojov na meranie rizika recidívy trestnej činnosti a určenie potrieb v rámci penitenciárnej aj postpenitenciárnej starostlivosti, identifikácia podmienok vytvárajúcich kritériá pre mieru zodpovednosti prípadových manažérov ako i odsúdených osôb.

  • Dosahovanie užšej integrácie politík a aktivít penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti v SR, často podmienených zreálnením prepojenia z hľadiska možností a prípadných plánov legislatívnych úprav, keďže mosty medzi uvedenými politikami majú ako právne, tak aj praktické súvislosti a dopady.

Späť na “Mosty” >

Financované Európskou úniou

Program Slovensko